Ateliér JURANY&TOMA ARCHITEKTI

Na „otázky na telo” odpovedá architekt Július Toma.

Najkrajším dňom môjho života bolo narodenie mojej dcéry Júlie.

Najradšej mám tú časť dňa, keď sa hrám s dieťaťom a ono sa raduje, keď nado mnou vyhráva.....ale čas uteká a už to prestáva byť pravda.

Moment, ktorý mi navždy utkvie v pamäti… Dúfam, že ešte príde.

Darček, ktorý mi naposledy urobil najväčšiu radosť, je... Vždy ten, ktorý som vôbec neočakával...

Vec, ktorá ma naposledy totálne dostala... Čítal som jednu štúdiu, zatiaľ ešte zaradenú do sci-fi žánru, kde bolo bežné a možné, že pred vlastnou fyzickou smrťou si môžeš preniesť celé svoje vedomie do počítačovej siete a v nej potom žiť ďalej. Tým sa zároveň mení celá ľudská prirodzenosť. Najzaujímavejšie na tom je to, že vedecká kritika túto možnosť do budúcna nevylučuje.

Momentálne čítam... Niekde som počul, že architekt, ktorý má čas čítať knihy, nemá robotu. V podstate ale čítam veľa a stále, ale nikdy to nie je nejaká beletria, ktorá sa zrodila v hlave jedného človeka.

Kniha, ktorá ma najviac „zasiahla“...  Vždy, keď som si myslel, že toto je ona a už sa to nezmení, ... to nebola pravda. Ale predsa jedna: Francis Fukuyama – Koniec dejín. Ide o to, že najväčšou hrozbou pre ľudstvo nie sú žiadne ideológie, ale transhumanizmus....

Najlepšia kniha o architektúre je podľa mňa Marcus Vitruvius Pollio – Desať kníh o architektúre.

Rád počúvam… Vždy som si myslel, že musím mať prehľad a sledovať nové a pokrokové žánre... aj kvôli inšpirácii. V poslednom čase s pribúdajúcim vekom sa vraciam nostalgicky k starému dobrému rocku z mojej mladosti. 

Moja najobľúbenejšia reštaurácia je… Dobrá reštaurácia je tá, kde je okrem dobrého jedla aj človek, s ktorým v nej chcem byť. Vždy keď som bol vo svete v nejakej dobrej reštaurácii bez mojich dvoch báb, neustále som myslel na to, že až keď sem prídem s nimi, vtedy to bude ono.

Konkrétnejšie – presklený dizajnový podnik na skalnom útese s výhľadom na more... Keď je toto splnené, jedlo bude zaručene excelentné.  

A najobľúbenejšie jedlo je... Podľa toho, v akom psychickom stave som (stres, resp. kľud), kde som a s kým som, podľa toho sa mi menia aj chute. Takže keby som menoval nejaké konkrétne jedlo, urazil by som ostatné jedlá.

Voľný čas pre mňa znamená… Čas, keď informácie, ktorými je bombardovaná moja hlava, môžem triediť bez toho, aby som sa stresoval reálnym životom (myslím tým investorov, ekonómov a ľudí, ktorí myslia úplne inak ako ja). Voľné nasávanie najmä vizuálnych vnemov zo sveta a prírody bez časového obmedzenia je krásne.

Najradšej ho trávim…  Na záhrade s ťažkou prístupovou cestou, ale zato krásnym prostredím a výhľadmi. V strmej časti pozemku neustále staviam dokonalý dom pre seba... Aj keď v jednej fáze som návrh už uzavrel, a dokonca pred 6-timi rokmi vybavil aj SP..., stále nič... To snívanie je lepšie ako sklamanie.

Výrok, ktorý niečo v architektúre znamená je, bezpochyby… „Less is more“ od Miesa van der Rohe.

A ten, ktorý ovplyvnil mňa… Nie jeden výrok... Skôr je pre mňa príkladom celý prežitý život konkrétneho človeka. Chcel by som sa ocitnúť v jeho blízkosti a v jeho čase... Leonardo da Vinci, Le Corbusier, N. Foster, Renzo Piano...

Stavba, ktorá zasiahla do dejín architektúry, je určite... Výstavby prvých kamenných gotických katedrál.

Preto, lebo... Ich výstavba začala len z duchovných potrieb, z ničoho a v strede ničoho. Tie sídla a mestá, ktoré vidíme dnes, tam vznikli až neskôr. A fascinuje ma tá odvaha vtedajších architektov-staviteľov (závidím im ju). Dlho som mal pocit, že o statike budov, ešte k tomu kamenných, o medziach únosnosti kameňa a podložia nevedeli nič. Ale asi som sa strašne mýlil, lebo inak by tie budovy nemohli stáť dodnes.

Architektúra je podľa mňa „matkou umenia” preto, lebo… Spája všetky duchovné a technické poznatky sveta do jedného zhmotneného celku. Krásnym posledným príkladom aj dôkazom je tvorba Jana Kaplickeho.

Ženu vnímam ako… Všetko.

V mojom prípade zohrávajú šaty úlohu... Robia podľa vás šaty človeka? Alebo skôr platí „Povedz mi, čo nosíš, a ja ti poviem, kto si“? Áno. Môžeš nimi vytvoriť celkový obraz človeka, vtlačiť okoliu o sebe celú želanú osobnosť, všetko bez toho, aby si otvoril ústa. Ale môžeš sa na to celé vykašľať a budeš fungovať v živote ďalej. Ja sám hrám niekedy tú prvú rolu a niekedy tú druhú. Kto povie, že uznáva len jednu z nich, klame.

Keby som mohol, postavím... Keby som si mohol vybrať, tak by som chcel mať v tejto oblasti cisársku moc z obdobia absolutizmu. Zároveň si uvedomujem, že by som bol pre všetkých ostatných kolegov zlým príkladom.

Zo súčasných svetových diel sa mi najviac páči... Viaduct v Millau od Normana Fostera. (Ale je ich určite viac.)

Najviac sa mi páči umelecké dielo od... Architektúra je sama osebe umelecké dielo, preverené vekom. Počnúc pyramídami, partenónom, panteónom, renesančnými a barokovými kupolami vo Florencii a Ríme. Pokračujúc Villou Savoy, Viaductom v Millau, National stadionom v Pekingu (Vtáčie hniezdo) a zatiaľ nepostavenou Kaplického Národnou knižnicou v Prahe. To sú funkčné umelecké diela, slúžiace ľuďom.

Ale predsa jedno... Leonardo da Vinci: Dama s hranostajom (1485)

a ako architekt u mňa zabodoval... Ján Kaplický.

Vzťah medzi architektúrou a prostredím by mal byť… Architektúra je len iným názvom pre prostredie a opačne.

V rámci tvorby priestoru sú najdôležitejšie... Ten priestor pochopiť.

Mladým začínajúcim architektom by som poradil... Vo všetkých možných oblastiach života by som im vedel poradiť, len nie v architektúre.

A tým, ktorí majú chuť spoznávať kvalitnú architektúru, skvelý dizajn a krásne prostredie, by som poradil, aby navštívili... Tie miesta, ktoré som menoval vyššie a pozreli si ... Tú architektúru, ktorá je nepochybne umeleckým skvostom (tu môže byť toho viac).

Môj štýl je charakteristický... Toto vedia vždy definovať len kritici. Ja sám to neviem.

Vývoj svojej tvorby chápem ako… Neustále hľadanie, objavovanie, nasávanie a aplikovanie.

Najspokojnejší som… S tými prvými troma, pretože ten štvrtý bod sa stále niekto snaží prekaziť.

Ďalšie moje projekty sú… Navrhovať architektúru ako hobby. Návrhy realizovať pod vlastnou taktovkou a z vlastných zdrojov... (utópia)

Na mojich projektoch najradšej robím v ateliéri v centre rušného mesta, ale nočný pohľad na hviezdnu oblohu v prírode tiež nie je pri tvorbe na zahodenie.

Inšpiráciu hľadám… Počas celých 24 hodín, čiže aj v snoch a všade okolo nás.

Môj postoj k životu je… Odkedy mám dieťa zodpovednejší.

Domov je pre mňa... Tam, kde sú moji blízki. Asi klišé, ale inak sa to povedať nedá.

Moja najobľúbenejšia časť domu/bytu je... Všade tam, kde prenikne vôňa čerstvo pripravovaného jedla. Preto neuznávam a nemám doma digestor.

Najradšej by som mal doma taký kus nábytku, ktorý si navrhnem sám a ikonou sa neskôr stane.

Nábytok, ktorý mám doma najradšej je S-chair od Vernera Pantona (z r.1958). Mám ich vo viacerých farbách a neslúžia mi na stolovanie, resp. sedenie. Sú len voľne pohodené po byte. Kdekoľvek tento organický výtvor v mojom prevažne ortogonálne usporiadanom byte postavím, sú jeho krivky dokonalé a pohľad naň nie je rušivý. Dodnes nechápem, ako to dokázal.

Dom mojich snov je fantastický, ale mám také tušenie, že neuskutočniteľný...